Veľký Draždiak
(zdroj: Eastern Hipster)Obľúbené miesto Petržalčanov na kúpanie a slnenie. Názov tohoto miesta je Štrkovisko Zrkadlový háj, ale skoro nikto to tak nevolá.
Veľký Draždiak je opradený legendami o sladkovodných medúzach, utopenom koňovi, ktorého vytiahli z jazera a asi každý si tu položil hlbokú filozofickú otázku pri elektrickom vedení, ktoré vedie ponad Veľký Draždiak: „A čo by sa stalo, ak by tie drôty padli do vody?“
Miesto obýva rôzne vodné vtáctvo a dominujú tu predovšetkým labute. Nenechajte sa však zmiasť ich elegantným vzhľadom, sú to agresívne mrchy. Bijú sa medzi sebou a neštítia sa napadnúť ani malé deti. Pýtate sa prečo? Rozprávka Hansa Christiana Andersena o škaredom káčatku hovorí o tom, že netreba strácať nádej a robiť si ťažkú hlavu z posmechu okolia, pretože aj zo škaredého káčatka vyrástla krásna labuť. Čo však rozprávka nedopovedala, je fakt, že trauma zo šikany v detstve proste nepustí a môže z vás vyrásť zakomplexované zákerné indivíduum. Takže pozor na tie labute!
Malý Draždiak
(zdroj: Eastern Hipster)Kedysi tiež oáza pre slnenie a kúpanie. Zdvihla sa však hladina vody a zaplavila miesta, kde sa dalo ležať priamo pri vode, a tak dnes na Malý Draždiak spomínajú ako na bájnu Atlantídu, kde voda bola čistejšia a nebolo tam natlačených toľko ľudí.
Na Štrkovisku U Horára (opäť názov, ktorý nikto nepoužíva) však našli svoj pokoj a duševnú harmóniu rybári, ktorý meditujú nad svojimi udicami.
Spievajúca fontána
(zdroj: Eastern Hipster)Jeden z pokusov spraviť z Petržalky miesto s európskym nádychom. Iniciátori sa pravdepodobne inšpirovali magickou fontánou z Barcelony, ktorá bola vytvorená v rámci EXPO 1929 a neskôr zrekonštruovaná pre Olympijské hry, ktoré sa konali v roku 1992. Dodnes láka množstvo turistov a popri svetelnej show hrá hit, ktorý sa spája s týmto miestom – pieseň Barcelona od Freddieho Mercuryho a Montserrat Caballé.
Petržalská verzia bola postavená ako podstatne menšia, mala menej svetelných efektov, menej špliechala a hrala predovšetkým Céline Dionovú, Enyu a Vangelisa. Turistov však neprinútila prejsť na opačnú stranu Dunaja.
A tak skončila jej slávna éra a dnes už funguje iba v obmedzenom režime – špliecha vodu. Avšak stále sa pohľadom na ňu môžu pokochať návštevníci luxusnej reštaurácie, ktorá sa pýši rôznymi oceneniami a tiež nezamestnaní na Úrade práce, ktorý sa nachádza v tej istej budove.
Ale aby ste neboli o nič ukrátení, pokúsil som sa o čiastočnú rekonštrukciu zabudnutej slávy tejto fontány.
Návod:
1) Pusti si Vangelisa z YouTubu. A nahlas!
2) Pozeraj sa na toto GIF-ko a nasaváj magickú atmosféru.
Depo bratislavského metra
(zdroj: Eastern Hipster)Ďalšia snaha dať Petržalke punc európskosti. Za socializmu sa Petržalčania tešili, že budú doma rýchlejšie ako ostatní obyvatelia Bratislavy. Ale padol režim, sen sa rozplynul a teraz sa musia tlačiť v 95-ke.
Rozostavaná konečná metra tak upadla do zabudnutia, opovrhujú ňou aj bezdomovci, pretože je zaliata vodou. Na jeden deň však depo bratislavského metra ožilo, keď sa tam banda hipsterov prišla pozrieť v gumákoch na výstavu Andreja Dubravského.
Jama
(zdroj: Eastern Hipster)Po veľkom sne o bratislavskom metre ostala ďalšia trvalá spomienka. Mala to byť zastávka metra, je to však iba jama. Malí Petržalčania sa sem chodili sánkovať a bobovať. Konzervatívne deti ako ja sa spúšťali po hladkom teréne, odvážnejší po teréne s bubnami na opačnej strane.
Z tých odvážnych nakoniec vyrástol gang výklenkárov. Výklenkári vysedávali vo výklenkoch panelákov, robili zlobu a hulákali po okoloidúcich. So zatepľovaním panelákov sa stratili výklenky a s nimi aj výklenkári.
Posledná monumentálna maľba
(zdroj: Eastern Hipster)Za obeť petržalskému zatepľovaniu však nepadli iba výklenky, ale aj prejav dobrého vkusu a monumentálne maľby, ktoré zdobili priečelia panelákov. Celkovo ich bolo sedem a posledná z nich padla za obeť zateplovaniu tento rok, o čom napísala poviedku moja spriaznená duša.
Na jej čiastočnú obnovu sa uskutočnila zbierka, ktorá bola úspešná predovšetkým vďaka štedrému daru Alexandry Kusej zo Slovenskej národnej galérie. Tak sa nechajme prekvapiť, čo z toho bude.
Zrkadlový háj
(zdroj: Eastern Hipster)Hneď pri poslednej monumentálnej maľbe sa nachádza aj miesto pre kultúrne vyžitie Petržalčanov. Chodil som sem do kina, najprv na rozprávky, potom na artové filmy, absolvoval som tu koncert Mišky Paštékovej a prednedávnom koncert Jany „Uriel“ Kratochvílovej.
Vo vnútri budovy sa nachádza útulná kaviareň, ktorej pravidelným návštevníkom je aj Majster N. Pri víne za 80 centov a veterníku za euro sedemdesiat si tu môžete zaspomínať na idoly z detstva.
Hrádza
(zdroj: Eastern Hipster)Petržalka okrem kultúrneho vyžitia pre dušu ponúka aj niečo pre telo. Petržalská hrádza sa každé leto zaplní cyklistami, korčuliarmi a toto miesto má v obľube aj pes Roberta Fica.
Ešte pred pivnými výzvami na Facebooku sa s týmto miestom spájala hrádzová výzva. Spočívala v tom, že cestou z Petržalky do Rusoviec sa cyklista musel zastaviť v každom bufete a zapiť rum (pozn.: archaický výraz pre Tuzemský um) veľkým pivom. Samozrejme cestou tam a cestou naspäť. Dalo sa to zvládnuť, ale následkom boli dotlčené kolená.
Sad Janka Kráľa
(zdroj: Eastern Hipster)Toto miesto je moja srdcovka, pretože tu som absolvoval prvú otravu alkoholom na brannom cvičení. S ďalšími alkoholickými zážitkami sa spájala drevená búda Propeler, kam chodili decká, ktoré sa tvárili, že sú „nezávislé“.
Matky strašili svoje deti, že v sade si treba dávať pozor, pretože tam chodia úchyláci. Otázne je, či to boli zvrhlíci číhajúci v kriakoch, alebo zámožnejší návštevníci miestneho bordelu.
Každopádne, Sad Janka Kráľa zmenil natrvalo svoj charakter, keď postavili Aupark a zrušili Propeler. Nezávislákov tak vystriedal archetyp auparkovej blondíny.
