Autobusové a železničné stanice na severe Talianska sú preplnené. Nie je to však pre začínajúcu sa dovolenkovú sezónu. Dopravné uzly obsadili stovky migrantov, ktorí pricestovali z Afriky a Blízkeho východu. Chcú sa dostať ďalej do Európy. Mnohí mieria do Francúzska, Veľkej Británie, ale aj škandinávskych krajín.
Práve tam majú rodiny, známych alebo aspoň krajanov, ktorí by prišelcom – ako dúfajú – mohli pomôcť začať nový život. Mnohí imigranti zároveň pochádzajú z krajín, ktoré kedysi boli francúzskymi alebo britskými kolóniami. Aj preto si častejšie vyberajú západoeurópske krajiny. V ceste z juhu Európy im však stojí viacero prekážok.
Francúzi aj Rakúšania zatvorili hranice

Paríž aj Viedeň migrantov na hraniciach otáčajú. Francúzi v tomto roku po kontrole vrátili už 6 000 ľudí. Tým potom nezostalo nič iné, ako sa vrátiť do Talianska. Podľa Schengenskej dohody by mali mať utečenci právo pohybovať sa po celej Európskej únii voľne a bez kontroly. Rakúsko, Francúzsko, ale aj Nemecko sa však oháňajú azylovou politikou.
Podľa zákonov Únie by mali migranti o azyl požiadať v tej krajine, v ktorej do únie vkročili – v tomto prípade v Taliansku. Čísla však nesedia. Minulý rok pricestovalo do Talianska 170 tisíc utečencov. Približne toľko by ich malo čakať na azyl. V zberných táboroch ich však je iba 76 tisíc. Ostatní sa bez kontroly rozpŕchli po Európe.
S kvótami nesúhlasí 10 krajín

Taliansko podporuje kvótnu politiku Únie. Ide o systém, pri ktorom by sa mali migranti, ktorí už dostali azyl, rozdeliť medzi všetkých 28 krajín únie. Ide približne o 24 tisíc ľudí. Podľa talianskeho premiéra Matea Renziho je to málo. Do Talianska cez Stredozemné more denne prídu tisíce ľudí. Podľa odhadov by to malo byť tento rok až 200 tisíc migrantov.
Migrantov bude čoraz viac

Väčšina utečencov je z Afriky a Blízkeho východu. Pred konfliktmi v Nigérii, Južnom Sudáne alebo Stredoafrickej republike už ušli asi tri milióny ľudí. Ďalší utekajú z Eritrey alebo Somálska pre strašnú chudobu a hladomor.
Trochu iná situácia je v Sýrii. Pre občiansku vojnu tam domovy opustili 4 milióny ľudí, ktorí ale žijú hlavne v okolitých krajinách. Podľa humanitárnych organizácií ide o najhoršiu migračnú vlnu od druhej svetovej vojny.
Autorka je redaktorkou zahraničného spravodajstva RTVS.