Rodák zo Spiša, slovenský dramaturg, prekladateľ a, ako on sám seba nazýva, „amatérsky filológ“ Anton Kret, pred niekoľkými rokmi zostavil Krátky slovník nárečia slovenského spišského.

Slovník čerpajúci výrazy najmä zo Spišskej Novej Vsi a Smižian obsahuje množstvo slov príznačných iba pre tento región, ktorým rodený Žilinčan či Trnavčan nemá šancu rozumieť. A vlastne ani súčasný východniar.
"Dze še pľanta toten bitang?"

U koľkých z nasledujúcich slov tušíš ich význam?
baršoň – menčester (druh látky)
zdohadac še – spomenúť si
vydrežňac še – vysmievať sa
viršľa – párok
krohmaľ – škrob
švablik – zápalka
štrumpandľa – podväzok
šoldrina – šunka
pľantac še – motať sa, zavadzať
numero bigľajz – figu borovú
gelender – zábradlie
fertaľ – 15 minút
"Spišska borovička isto neni krampapuľa!"

Spišské nárečie je natoľko bohaté, že obsahuje slová, na ktoré slovenčina nemá jednoslovný ekvivalent:
krampapuľa – nechutná pálenka
maradziky – zvyšky textílií
telegrafštangľa – telefónny stĺp
štokovec – poschodový dom
šikľoš – ten, kto sa pocikáva
mačkažak – mačka vo vreci
kvašuga – kyslé jedlo
kraherlik – limonáda v patentnej fľaši
kikľac še – babrať sa s ohňom
igazolvaň – preukaz totožnosti
buďogy – teplé dámske nohavičky
džadovňa – útulok pre žobrákov
"Vof Smižanoch su aj štokovce a telegrafštangle."

Nárečie vždy bolo, je a bude bohaté aj na nadávky či pomenovania osôb:
ľuftinšpektor – povaľač
bitang – beťár
ronďoš – trhan
murckoš – špinavec
migľanc – beťár
ľompa – pobehlica
ľapčizajda – táraj
dristoš – táraj
daruľa – radodajka
čirkefogo – nezbedník