„Dnešná mládež sa vôbec nehanbí. V televízii, v novinách a hlavne na internete je to samá holá žena a erotika. Za našich čias to bolo úplne inak.“ Podobné výroky ste z úst vašich starých rodičov určite počuli. V akej podobe sa teda erotika objavovala pred rokmi?
Každý z nás si pamätá aspoň jednu vulgárnu ľudovú pieseň alebo povedačku. Notoricky známa pesnička „Prečo sa ty za mnou vláčiš, keď mi ani neopáčiš? Ani večer, ani ráno, aký si ty sprostý Jano,“ tiež nie je o ničom inom než o sexe a je len veľmi slabý odvar naozaj obscénnych obsahov, ktoré sa v rámci slovenského folklóru zrodili.
„Musí vojsť, lebo svadba bola drahá“
Mala som 16 rokov, keď som išla na svoju prvú letnú brigádu. V dedinských potravinách som dokladala do regálov tovar a pomáhala dôchodcom nájsť mleté čierne korenie a kyslú smotanu. Jeden deň som milému vyše sedemdesiatnikovi vkladala do tašky chlieb a ďalší tovar. „No neviem, či vám to tam vojde,“ povedala som mu. Na čo on so šibalským žmurknutím zareagoval : „Musí vojsť, lebo svadba bola drahá.“ Nechápala som. Rozmýšľala som o svadbe a peniazoch. Až neskôr som si uvedomila ten prvý, jednoduchý a vulgárny význam príslovia, ktoré som od tohto momentu počula neraz. Vždy keď som sa opýtala, odkiaľ sa vzalo, nikto nevedel... Jednoducho sa príslovie so sexuálnym podtextom niekomu pred 200 rokmi zdalo vtipné a zľudovelo. Rovnako ako mnoho ďalších vulgárnych folklórnych textov.
Piesne o svadobnej noci
S pesničkami, ktorých význam som pochopila až v istom veku, som sa stretla aj v rodine.
S mojou tetou, ktorá vyrastala v dedine Čierna Lehota na Gemeri, hneď vedľa Slavošovských papierní a rodiska Pavla Dobšinského, sa často rozprávam o folklóre a tradíciách. Jej mama bola ochotníckou herečkou a miestny folklór poznala dôverne.
Práve od nej vie Oľga históriu pesničiek, ktoré by sme dnes volali erotické. „U nás to boli väčšinou takzvané zavíjankové pesničky. V rámci svadobných obradov nevestu zatvorili do miestnosti so staršími ženami. Dávali jej dole veniec a čepiec na hlavu. V obci, z ktorej pochádzam, sa vtedy spievali presne takéto piesne. Tie zavíjankové piesne boli naozaj veľké prasačiny.“
(zdroj: Mr. MRTN)Aj keď som tetu veľmi prosila o to, aby mi aspoň jednu takú pieseň zaspievala, nepochodila som. „Samozrejme, že viem aj takú, ale tú spievať nebudem... Ale môžem povedať, že sa to priamo týka svadobnej noci,“ vysvetlila. Presné znenie gemerských zavíjankových pesničiek neviem. Teta mi prezradila iba to, že pesničky mali nielen dôsledne pornografický obsah, ale spievali sa v nich aj tie najvulgárnejšie slová.
Hoci sa vždy o existencii erotických a vulgárnych piesní vedelo, boli do istej miery tabuizované a chránené najmä pred deťmi. „Naša mama nahrávala ľudové piesne z Čiernej Lehoty, no tieto aj keď vedela, tak sa hanbila spievať ich,“ povedala mi teta.
Zabudnutý „nemravný“ folklór
Erotické motívy a obscénnosť v ľudovej tvorbe sa najmä v minulom režime dostávali do úzadia a nevenovala sa im pozornosť. Napríklad aj z niekdajších zberov v rámci výskumov folklóru sa obscénne či erotické piesne zámerne vynechávali. Nájdu sa však autori, ktorí sa téme venovali a stále venujú.
“Farár sa opýtal ženícha: „Či miluješ túto poctivú osobu?“ Ženích odpovedal: „Pán farár, ešte som ju nemiloval, ale budem, však Katrena.“
„
Ešte ako dieťa som u starých rodičov cez prázdniny čítala knihu z roku 1981 s názvom Ostrovtipné príbehy i veliké cigánstva a žarty, na ktorej spolupracoval aj slovenský spisovateľ a esejista Vladimír Mináč. Zbierka obsahuje vtipné príhody z rôznych sfér života, a nie je v nich núdza ani o erotiku. Jedným z príbehov, v ktorých sa dá nájsť erotický podtext, je príhoda o sobáši v Habovke. Farár sa opýtal ženícha: „Či miluješ túto poctivú osobu?“ Ženích odpovedal: „Pán farár, ešte som ju nemiloval, ale budem, však Katrena.“
Nedávno sa mi do rúk dostala útla červená knižka – zbierka ľudových piesní a povestí s názvom Slovenské roztopašnosti, ktorú v roku 2001 zostavil Bohuš Kuchar. Vyše stostranová brožúrka vyšla v dnes už neexistujúcom vydavateľstve Lampášik ako príloha Mladého čitateľa. Ani internet a ani Literárne centrum mi nedokázali pomôcť pri hľadaní autora. Preto som sa o jeho motivácii zostaviť výber ľudových obscénností dozvedela iba z úvodu knižky. Výber obsahov ľudovej slovesnosti vznikol najmä preto, že Slovákov kedysi predstavovali ako „národ bez radosti zo života, bez vitality“ a mnohé prejavy radosti zo života, vrátane ospevovania fyzických pôžitkov sa potláčali, vysvetľuje úvod zbierky.
„Bolo to pomýlené. Náš národ ako ktorýkoľvek iný žil svojím plnohodnotným životom a svoju životnosť prevteľoval do piesní, riekaniek a povestí. Žiaľ, mnohé z nich upadli do zabudnutia. Iba časť sa zachovala vďaka prezieravým jedincom, ktorí sa nezľakli toho, že mnohé ľudové texty sa označovali za nemravné,“ píše autor zbierky Slovenské roztopašnosti.
Na krstinách, svadbách i pohreboch
Slovenskému folklóru sa takmer celý život venuje etnologička Eva Krekovičová zo Slovenskej akadémie vied, ktorá skúmala aj erotické motívy v slovenskej ľudovej piesni.
(zdroj: TASR)„Môžeme hovoriť o dvoch základných druhoch piesní s erotickými motívmi. Situačný humor, resp. improvizácia alebo zaužívané formuly,” vysvetľuje etnologička. Príkladom erotiky v rámci improvizácie môžu byť takzvané rozkazovačky. „Na Kysuciach začiatkom 80. rokov som počas svojich výskumov bola svedkom spievania piesní, ktoré sa volajú piesne pred muzikou, alebo aj rozkazovačky. Boli to piesne, ktoré mali dialogickú formu. Skupiny, napríklad ženy a muži alebo mladí a starí si museli navzájom odpovedať. Bolo možné priamo sledovať proces improvizácie. Aj tam sa objavili takzvané ‚dolu‘ alebo ‚nečisté‘, teda princípy spájané s erotičnom. Napríklad slová, ktoré sa v slušnej spoločnosti nehovoria.“
Druhá skupina piesní sa viazala na obrady prepojené s udalosťami v priebehu roka alebo rodinnými obradmi. „Takéto piesne sa spievali v rámci krstín a v rámci svadby, no našli sa napríklad aj paródie na pohrebné plače,“ hovorí Krekovičová. V najväčšom množstve boli však na krstoch a svadbách. „V rámci krstov a svadieb fungovali pijanské piesne, ktoré sa prelínali s tými erotickými,“ dodáva. V rámci udalostí súvisiacich s priebehom roka sa takéto spievali napríklad počas pálenia Jánskych ohňov.
“„Erotické piesne sa spievali v rámci krstín a v rámci svadby, no našli sa napríklad aj paródie na pohrebné plače.“
„
Ján Lazorík, slovenský národopisec a osvetový pracovník pochádzajúci zo šarišskej obce Krivany, spomína vo svojom článku o erotike v starootcovskej dedine, že erotika sa viazala na každodenný život. Spomína napríklad „frejovne večare“, teda akési vtedajšie randenie.
Erotika v slovenskom folklóre nebola prvoplánová a samoúčelná. Vyjadrovala obrad zasvätenia, bola prejavom humoru, vyjadrením plodnosti, úrody či kontrastu života a smrti. Spievanie erotických piesní fungovalo ako voľný prietok emócií, ale mohli aj vzdelávať. „Bola to živá súčasť života. Človek sa na základe tých náznakov aj učil a socializoval,“ hovorí etnologička.
V správny čas, na správnom mieste, od správnej osoby
Tak, ako v súčasnosti existujú situácie, v ktorých je vtipkovanie či debaty o intímnych sférach života vhodné, tak veľmi podobne to fungovalo aj v minulosti. „Hovoriť erotické vtipy alebo spievať takéto piesne sa hodilo len v istej situácii. Bol to prejav intimity,“ vysvetľuje Krekovičová. Veľmi často k nim prichádzalo až po tom, čo si zúčastnení vypili „Mne viacerí potvrdili, že takéto piesne sa spievajú, keď si už ľudia trochu vypijú a nehanbia sa, nepovažujú ich za nevhodné,“ hovorí Krekovičová.
Alkohol na zbavenie zábran spievať inak nevhodné piesne platí dodnes. Svedkom toho som už bola aj ja. Až na samom konci osláv, svadieb či iných udalostí, na ktorých sa zúčastňovala širšia rodina, sa poslední vytrvalci odhodlali spievať “ach mamičko svrbí ma” alebo “zaspala, nečula, šturili jej medzi nohy kocura.”
Obsahy s erotickým motívom sa v minulosti viazali aj na konkrétne osoby. „Všeobecne sa predpokladalo, že takéto piesne spievajú viac muži, lebo sa menej hanbia a takto si doberajú ženy,“ tvrdí etnologička. Spievanie a vtipkovanie o inak tabuizovanej téme sa najviac odpúšťalo alebo sa dokonca vyžadovalo od starších mužov. „Vtipy mohol hovoriť len človek, ktorý mal istú pozíciu. Napríklad u mladého dievčaťa to neprichádzalo do úvahy,“ hodnotí etnologička. To neznamená, že obscénnosti by ste z úst žien nikdy nepočuli. Ženy si o erotike spievali, keď vedeli, že žiadny muž nie je na blízku, alebo v situáciách, keď všetci usúdili, že sa to hodí. Napríklad na spomínaných krstinách: „Keď boli nejaké roly, napríklad bola žena v úlohe kmotry na krstinách, tak spievať také piesne musela. Či sa jej chcelo, či sa jej nechcelo. Či sa hanbila alebo nehanbila. Nemohla z tej úlohy vypadnúť, lebo sa to v tej situácii žiadalo.“
(zdroj: Mr. MRTN)Eva Krekovičová, ktorá v rámci výskumov dlhé roky chodí po slovenských i maďarských dedinách a skúma všetko, čo súvisí s tradičnou kultúrou, natrafila aj na naozaj netradičné využitie piesní s erotickými prvkami. „Počas výskumov Slovákov v Maďarsku mi tamojšie obyvateľky úplne otvorene zaspievali aj piesne s erotickými motívmi. Od nich som počula pieseň, v ktorej sa spievalo: ‚tancovala líška s medveďom, škrabkala mu vajka s hrebeňom.‘ Opýtala som sa miestnych žien, kedy toto spievali. Vyvalila som na nich oči, keď mi povedali, že to spievali deťom. Ony to vysvetľovali tým, že deti boli vtedy aj tak malé a textu nerozumeli.“
Podobnú príhodu mám aj ja sama. Z detstva si pamätám, že mi môj dedko zvykol spievať “keď som išol išol, z nohavíc mi vyšol, ručníček vyšívaný.” Mne dvojzmyselnosť piesne vo veku asi piatich rokov samozrejme nedochádzala a dedko si bol mojou detskou nevinnosťou tiež istý, preto mu vôbec nepripadalo zvláštne, že pieseň s očividným erotickým pozadím spieva malej vnučke.
O čom je vlastne Kohútik jarabý?
Napriek tomu, že sa piesne o sexe vo všeobecnosti nepovažujú za prejav vysokej kultúry, v rámci folklóru sa všetko erotické vyjadrovalo aj veľmi sofistikovane. „Vnímať to ako prejav primitívnosti je stereotyp,“ tvrdí etnologička. Samozrejme, existovali piesne, povesti, vtipy či príslovia, v ktorých sa povedalo všetko priamo a iný než erotický význam sa v nich hľadať nedal, ale vo väčšine obsahov išlo o poetické vyjadrovanie: „Aj erotika sa vyjadrovala veľmi poeticky. Napríklad na pohlavné orgány alebo styk existuje veľké množstvo výrazov. Spôsob vyjadrenia a obraznosť tohto je veľmi bohatá.“
Rôznym pomenovaniam sa vo svojich teoretických prácach venoval aj riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar. Ten v pôvodných ľudových textoch našiel množstvo rôznych slov, ktorých symbolika bola erotická, napríklad zajac, lasica, medveď, líška, baran a ovca, had, mačka, kolovrat, vreteno, fajka a iné.
“„Keď som mala až nejakých 30 alebo 40 rokov, tak som pochopila, že Kohútik jarabý môže mať aj erotický podtón."
„
(zdroj: TASR)Používanie symboliky slúžilo ako druh cenzúry, aby druhotný význam piesní pochopili iba tí, čo ho pochopiť mali. „Niekedy sa to dá vyjadriť tak poeticky, že je možné len veľmi ťažko pochopiť erotický význam,“ vysvetľuje Krekovičová. Ako príklad uvádza známu pieseň, ktorá sa dnes spieva predovšetkým deťom – Kohútik jarabý: „Keď som mala až nejakých 30 alebo 40 rokov, tak som pochopila, že Kohútik jarabý môže mať aj erotický podtón. Mne to vôbec nenapadlo, to mi museli až kolegovia vysvetliť.“
Ani ja som si v tejto piesni erotické motívy nikdy nevšimla. Keď som sa však nad textom – Kohútik jarabý, nechoď do záhrady. Polámeš ľaliu, potom ťa zabijú. – zamyslela po rozhovore s etnologičkou, tak mi to celé dávalo zmysel – kohútik ako symbol mužského pohlavného orgánu, symbol záhrady je tiež viac-menej jednoznačný a ľalia ako symbol čistoty a nevinnosti s týmto kontextom tiež súvisí. Ružička, kvietok, vienok... Kvety v rôznych podobách sú v mnohých prejavoch folklóru symbolom ženy ako sexuálneho objektu či panenstva.
Samozrejme, nebolo všetko iba „zakódované“ a v mnohých obsahoch sú vulgárne slová povedané úplne natvrdo. Napríklad:
Okolo Trenčína letela cicina,
pi*ka na lopate, vitajte ujčiná.
Okolo Trenčína letela cicina,
ko*ot na lopate, vitaj, milý brate.
V iných prípadoch sa autori snažili jednoznačné pomenovania aspoň trocha zjemniť:
Vysoko sa podpásala, mrndulienku ukázala.
Vysoko sa nepodpasuj, mrndulienku neukazuj.
Drotári a tkáči – sexsymboly minulosti
K ďalším častým symbolom patrili aj činnosti, ktoré sexuálny styk nejako pripomínali. Napríklad:
Plače dievča, plače na svojem povali, že jej poorali pod fertuškem roli.
V erotických ľudových piesňach sa veľmi často opakujú aj niektoré typy povolaní: „Drotár, drôtovať alebo tkať... Jednoducho činnosti, ktoré môžu niečo takéto evokovať. Tie činnosti sa núkali ako symboly niečoho iného.“
Ako príklad môžeme uviesť pieseň s názvom „Já sem dobrý remeselník z tej Trenčánskej stolice“, ktorá je tiež súčasťou zbierky Slovenské roztopašnosti. V piesni zaznieva:
„Já sem dobrý remeselník z tej Trenčánskej stolice!
Po mestách aj po dedinách chodím drotovat hrnce.
Keď já idem po mestečku, na mne volajú devky:
„Ach, moj milý drotáričku, poď mi zdrotovat hrnky!“
Tu já v kuchyni v kútičku
zadrotoval sem rangličku.
Já jej dám dobrý hrubý drát,
ona sa jemu bude smát.
Ak dopredu viete, že táto pieseň je o tom, o čom si myslíte, tak tam tie dvojzmysly nájdete. Na prvý pohľad sú tam však ukryté veľmi slušne.
“„Oče duchovni, mi tag žili i našo pretkove tag žili, vi sce tu na to, že by sce nam kazali slovo Bože, a našo starodavne zviki zochapce na pokoju."
„
Zaujímavé je aj to, že mnohé ľudové povesti či piesne využívajú ako zvodcu alebo hlavného aktéra erotického príbehu kňaza. Napríklad časť piesne zapísanej v 19. storočí znie:
Išlo dievča k spovedáni, kňazovi pravilo,
že celý deň šuhajíčka švárneho ľúbilo.
„Pane otče, deväť razy božkala som jeho.“
„Bočkaj ty mňa desiaty raz jako kňaza tvého!“
„A včil ťa už rozhrešujem, nerob toho vícej,
milovať móžeš každého, a kňaza najvícej!”
Je zvláštne, ako dvojako sa kňaz vnímal. Na jednej strane sa s ním stretávame ako s osobou priamo zapojenou do erotických situácií, no Ján Lazorík kňaza spomína skôr ako ochrancu morálky. Vo vyššie spomínanom článku o erotike na dedine Lazorík opisuje skutočnú udalosť: „Keď niekedy niekde nejaký prostomyseľný kňaz na kázni ‚zarúbal‘ do dedinskej ‚sodomy-gomory‘, starešiny v huniach ho počkali pri východe z kostola s rečnením: ‚Oče duchovni, mi tag žili i našo pretkove tag žili, vi sce tu na to, že by sce nam kazali slovo Bože, a našo starodavne zviki zochapce na pokoju.‘"
Prečo je erotika v súčasnej kultúre horšia?
Vráťme sa opäť na začiatok. Základné ľudské pudy, sex a intimita sa v rozhovoroch, ale aj rôznych prejavoch kultúry objavovali v minulosti, je tu dnes a bude tu aj v budúcnosti. V prezentácii erotiky v minulosti v porovnaní s dneškom je zásadný rozdiel. „Dnes sa vníma, že toho je viac. Je to zmenou tej doby. Svet sa mení a s ním sa mení aj vkus. Humor veľmi zosurovieva,“ myslí si etnologička Eva Krekovičová.
(zdroj: TASR)„Ľudia sú otvorenejší. Intimita ustupuje. Vo verejnom priestore sa prezentujú aj veci, ktoré boli v minulosti veľmi tabuizované. To vidíme vo všetkých druhoch umenia,“ dopĺňa.
Keďže kultúrna a sociálna norma bola kedysi úplne iná, bolo iné aj vyjadrenie erotiky. Väčšinou poeticky zašifrované, ukryté pred tými, čo sa s ňou stretnúť nemali. Dnes sú erotické a sexuálne motívy v kultúre jednoznačné, niekedy až vulgárne a vykričané do celého sveta.
Otvorenosť, surovosť a jednoznačnosť erotiky v populárnej kultúre je hlavným problémom. Asi preto nám v ľudových pesničkách prekáža sexuálny kontext menej ako napríklad v súčasnom slovenskom hip-hope. Teda ako ktorým.
