Peter je už 10 rokov závislý na drogách. Narodil sa v krajine, v ktorej tieto drogy hromadne vyrábajú a voľne predávajú. Kúpiť sa dajú až po 18-tke, ale to sa vždy dá nejako obísť.
V Petrovom malom meste drogujú takmer všetci. Niektorí len príležitostne, iní v tom sú s Petrom až po uši. K fetu často nechávajú pričuchnúť aj malé deti, veď nech si pomaličky zvyknú. Fetovali aj Petrov otec a dedo, česť ich roztraseným rukám a fľakatej pokožke.
Pre narkomanov v mestečku vyhradili priestor, dom. Môže sem každý (akože od 18 samozrejme), kto má peniaze a chuť trošku si uletieť zo sveta zatekajúcej práčky, odrastených deciek bez budúcnosti a bezpohlavnej ženskej počas prechodu. Feťáci si tam môžu vybrať od najlacnejších dávok čudesnej chuti až po maškrty, za cenu ktorých by sa chudobní našľapali aj na týždeň. Samozrejme, dojazdy závisia od kvality produktu a vzájomného miešania.
Drogovanie tu má veľkú tradíciu počas sviatkov, narodenín, svadieb, krstín… Je toho mnoho. Celé rodiny sa zídu na jednom mieste a niekedy s úderom poludnia, ešte pred slávnostným obedom, si všetci dajú. Dajú si aj počas neho a najviac po ňom. Stav nenastupuje hneď, dávky treba opakovať. Petrov otec a dedo boli v tomto šampióni. Nikto sa nedokázal predávkovať ako oni. Česť ich skazenému dychu a občasným záchvatom agresie.
(zdroj: TASR)Petrov brat si raz našľahaný sadol za volant a narval to do stĺpu pri základke. Chvalabohu, všetko dobre dopadlo, bratovi sa ako zázrakom nič nestalo. Iba malý susedovie Miško už „chodí“ do bezbariérovej školy.
Miškovi rovesníci o týchto tvrdých drogách ešte len tušia. Videli ich brať rodičov, vedia, že ešte nesmú, a keď budú veľkí, tak len trochu. Minule sa partia 13-ročných večer vytratila z domu a experimentovali. Miško tam nebol, musel sedieť doma. Samozrejme, decká sa do jedného predávkovali a jeden chlapec sa dofetovaný doma strašne dosral. V obývačke. Nevedel o sebe, proste to neudržal. Akoby Petrov otec a dedo neboli dostatočne odstrašujúcim príkladom. Česť ich nezrozumiteľnému bľabotaniu a dlhom, ktoré už roky spláca Petrova rodina.
Na okraji mesta a zároveň spoločnosti žije tých zopár, ktorí sa rozhodli, že drogy nechcú. Väčšinoví obyvatelia sa na nich kukajú ako na slabochov, opakovane ich pozývajú, núkajú, najprv žoviálne, ale bože chráň, keď odmietneš tretíkrát za sebou. Nikdy si nevidel človeka uraziť sa rýchlejšie. „Tak so mnou si nedáš!?“
Nedajú si. Nikoho v mestečku by ani nenapadlo, že fet je tu problém. Veď je tu s nami odjakživa. Kultúrne dedičstvo. Ako by sme mohli bez neho žiť? Jasné, Petrov otec a dedo neboli jedinými otcami a dedami, ktorí sa predávkovali na druhý svet, ale to je proste život. Nešťastný osud mali, aj robotu ťažkú, no nešľahneš si večer? Aj ráno, pre istotu.
Blíži sa Veľká noc. Najväčší sviatok roka, na ktorý sa treba poriadne pripraviť. Lokálni dealeri si mädlia ruky. Zbožňujú ľudskú vlastnosť spájať si cirkevné sviatky s drogovaním. Peter už má nakúpené. Našli ho zas spitého aj s bratom pri rodinnom hrobe otca a deda.
Tradícia.
Prajem vám peknú Veľkú noc a pite zodpovedne.
