Za vznik mýtu o vitamíne C môže Linus Pauling, držiteľ dvoch Nobelových cien za chémiu a mier, jeden z objaviteľov molekulárnej biológie a kvantovej chémie. Po jednom z jeho vystúpení, kde spomenul, žeby rád žil ešte 25 rokov, ho kontaktoval Irwin Stone. V liste mu povedal, že ak bude jesť 3000 mg vitamínu C denne, dožije sa vysokého veku. Ktovie prečo sa Pauling začal riadiť radou od pochybného chiropraktika s neukončením štúdiom chémie.
(zdroj: Flickr CC Colin Dunn)Počas nasledujúcich rokov experimentovania s Céčkom zvyšoval jeho dávky mnohonásobne – až na 18000 mg vitamínu C denne. Vo vitamíne C videl spôsob, ako behom niekoľkých rokov uzdraviť a zmeniť svet. Napísal knihu „Vitamín C a nádcha“, ktorá sa okamžite stala trhákom. Ľudia chceli ovládať svoje zdravie a život a to všetko táto kniha sľubovala – koniec nádchy, chrípky, rakoviny aj AIDS. Vízia o zmene sveta v dokonalé miesto sa behom rokov nenaplnila, jedinou zmenou bol drastický nárast predaja doplnkov stravy a tržieb farmeceutických spoločností.
Masový úspech Paulingovej knihy vzbudil záujem vedcov z celého sveta, ktorí začali svojim pacientom zvyšovať dávky vitamínu C a skúmať, ako im to ovplyvní zdravie. Všetky výsledky boli sklamaním. Minimálne 15 výskumov dokázalo, že vitamín C nevylieči nádchu.
(zdroj: Flickr CC Ferenc Szutor)Začiatkom 90-tych rokov sa opäť vynorili Paulingove tvrdenia o všeuzdravujúcom Céčku. Tentoraz ich vedci preverovali ešte precíznejšie. Opäť neprišli na nič prevratné. Až na to, že zistili že pri vysokých dávkach vitamínu C, aké odporúča Pauling sa úmrtnosť testovaných zvýšila. Pri rakovine o 17 až 28%. Ľudia, ktorí brali doplnky mali dvojnásobnú šancu zomrieť na rakovinu prostaty, tráviaceho traktu a vysoké dávky vitamínov zvýšili aj riziko zlyhania srdca. Žiadne zázračné vyliečenia.
Pauling do konca života obhajoval účinky vitamínu C, nehľadiac na výsledky experimentov z celého sveta. Novinári na ňom viackrát spoznali príznaky nádchy, ktoré kamufloval alergiou. Nakoniec sa dožil vytúžených 93 rokov. Zomrel na rakovinu prostaty.
Zdroje: The Atlantic, Vox
PMID: 23440782
