Svätý Valentín, aj napriek zákazu cisára Claudia, sobášil mladých vojakov (nie medzi sebou). Ten si totiž myslel, že ženatí vojaci budú bojovať slabšie. Valentínovi za to odfaklili hlavu. O dvesto rokov neskôr sa spamätali a venovali mu za to sviatok snúbencov a zamilovaných. Chudák by sa istotne obracal v hrobe (samozrejme len od krku nadol), keby vedel, čo sa v 21. storočí deje počas dňa bezhlavo zaľúbených.

Všetkým vám, obyčajným ľuďom a závislým osobnostiam, kalendár musí pripomenúť, že vám niekto zomrel, aby ste išli cintorín. Raz za rok si spomeniete, že máte rodinu, ktorú neznášate, ale treba nakúpiť darčeky, pripraviť večeru, a aspoň počas nej sa tváriť, že je všetko OK. Asi 100x za rok nezabudneme, že treba ísť chľastať, no a raz ročne sa všetci najviac ľubkáme. <3
Vo svete, kde je aj Miro Šmajda považovaný za speváka, nie je ťažké z akejkoľvek sprostosti vybudovať kult. Tento a všetky ostatné sviatky polarizujú našu spoločnosť ako bigoťácke referendum za 6 miliónov a verím, že oveľa viac vzťahov počas tohto dňa zanikne ako vznikne. Pretože:
Priemerný chlap(ec) je väčšinou neskutočne zúfalý, keď vyberá darček pre svoju budúcu bývalú. Buď je natoľko tupý, že netuší, čo jeho ženská zbožňuje, alebo jeho ženská je natoľko tupá, že chudák netuší, čo jeho ženská zbožňuje. Nakoniec vyhráva stará klasika (čiže výber najhoršieho možného klišé z ponúkaných možností. Napríklad: Gordon Blue, ½ ryža, ½ hranolky, studená obloha; Popoluška, Mrázik a Perinbaba v telke počas Vianoc; Borovička + pivo + húlenie; zobrať ju na premiéru 50 Shades of Grey) a mladíkovi pri odovzdávaní darčeka behá v hlave niečo ako:

„Kúpil som ti tohto plyšáka masovo vyrábaného kambodžskými deťmi držiaceho srdiečko s nápisom I love you a tri karafiáty s asparágusom, lebo dnes je ten Valentín a chcem ti dokázať, ako veľmi ťa milujem a som absolútne v koncoch s nápadmi, tak snáď sa ti to páči a pevne verím, že pre mňa nemáš niečo oveľa lepšie, lebo sa budem hanbiť a rýchlo to už niekam odlož a dúfam, že dnes na sebe nemáš nohavičky.“
Bez ovečky sa ani steblo trávy nepohne a všetci ste ochotní markeťákom zožrať, že práve DNES je ten deň, keď sa oplatí ľúbiť ešte viac.
Teda
vyzliecť si pri tom aj ponožky, vymeniť si ponožky, dať dole dosku,
alebo
oholiť si aj stehná, behať po dome v podväzkoch namiesto teplákov, otvoriť tie ústa, aj keď nejdem jesť alebo rozprávať a podobne.

Keďže v poslednej dobe sa rozmohla debilná móda všetko ohejtovať, na opačnej strane srdiečkovej barikády strieľajú otrávené Amorove šípy tí, čo sa tvária, že majú Valentína na saláme, a že to je len ďalší debilný akožesviatok, ktorý sem doniesla Amerika. Presne tá, ktorá nám z Dušičiek spravila Helloween. Teda všetci tí otravní pseudonihilisti, ktorí sú ochotní poprieť existenciu vlastnej matky, ak pri tom vyzerajú dosť cool a nezávisle a neváhajú to vykričať do sveta. Jedna rada pre vás: Ak to naozaj máte v prdeli jak Jaro Slávik, tak sklapnite, lebo to, že vás niečo nezaujíma, naozaj nikoho nezaujíma.
Inak vám všetkým prajem krásnu sobotu, pre mňa za mňa sa od lásky aj vyfackajte, ale hlavne serte na to, že tento deň je špeciálny, Barcelona hrá až v nedeľu. Ľúbiť sa má rovnako. Alebo každým dňom viac. <3
Happyend?
„Ó môj bože, macík so srdiečkom I love you, och, karafiáty? Fuck, dúfam, že máš ešte niečo prichystané, lebo ťa asi zabijem, ako to, že si nezachytil žiaden signál, čo som ti vyslala, ty debil, hlavne, že ty si o chvíľu rozbalíš lístky na Barcelonu, ježíš som ja sprostá a keď zistíš, že som dostala krámy…“