Zima: Kalamita v Blave a referendum

To, čoho sa obaváli všetci päťdesiati starí Prešporáci a zvyšných 500 000 CPčkárov, sa stalo skutočnosťou. Na prelome rokov Perinbabe hrablo a v hlavnom meste napadli asi 4 prísne centimetre snehu. To zákonite znamenalo nesmierne prekvapených cestárov a asi 50 nasratých ľudí (zvyšok je predsa doma na sviatkoch). Nebojte sa lokálpatrioti, pozajtra sa všetci nahrnieme naspäť a opäť vám pomôžeme vyhrať štatistiku o kút Slovenska s najvyššou životnou úrovňou. Ta ňeňi zač.
Na starú bačkoru nám je ale vynález aeromobilu a konečne prezident, ktorý nemá v hlave nasraté, keď sa niekoľko sto tisíc spiatočníkov podpísalo pod to, že 7. februára budeme hlasovať o otázkach, ktoré sú na hlavu a aj tak v nich má jasno každý príčetný a racionálne zmýšľajúci človek. Alebo ste bigotný katolík, zakomplexovaný homofób, nácek ehm, zdravý nacionalista, prípadne hrdý člen Aliancie za miešanie sa do života. Dúfam, že vonku bude mráz a temno ako vo vašich stredovekých dušiach, nikomu sa tam nebude chcieť ísť a v nedeľu na obed vyjde krásna dúha.
Jar: My sme tu doma

Ani sa nenazdáme a začnú Majstrovstvá v nahonených egách, autách s vejúcimi vlajkami a instantnej národnej hrdosti. Proti sebe si to rozdá výber našich najlepších hokejistov s výberom piatich miliónov trénerov pri televíznych obrazovkách. Čiara medzi „Šatan nie je hráč, Šatan je Boh!“ a „ TY SA UŽ NAUČ KORČUĽOVAŤ!“ je tenká ako olovrant Dušana Cinkotu a celý národ bude v napätí očakávať zlato. Alebo nás vycvičia nejakí Francúzi vo štvrťfinále, Slovač postrháva vlajky zo späťákov a o dva dni si nikto ani len nespomenie, s akým i sa píše hokej.
Inak, najironickejší moment v rámci Majstrovstiev v hokeji som zažil na internáte, kde na balkóne niekoľko oduševnených fanúšikov kričalo na plné hrdlo „MY SME TU DOMA!“ Hej, za maminých 47é. Zlatučkí.
Leto: Najzimšie leto, festivaly a hurá do školy

Končí sa máj a celá republika je v napätom očakávaní, čo povedia v správach. Bude to najteplejšie alebo najstudenšie leto za posledných 420 rokov? Čoskoro prídu prvé titulky z topiek a časov:
Najstudenšie leto za posledných 420 rokov! Máme nakupovať otepľovačky?
Čaká nás mrazivý júl? Vraj sa nebude dať kúpať ani jeden deň leta!
Doba ľadová sa vracia! Tentoraz to nie je film! Priemerná teplota v auguste bude 12°C!
Ani nestihneš vyspať opicu z Pohody a z Tesca na teba vybehne kampaň Hurá do školy! Chcem si kúpiť mlieko a musím sa predrať cez suchý pastel, voskovky a tuš. Malý soplák sa hádže o zem, lebo chce aktovku so Spidermanom za pade a nie s trápnou futbalkou za pätnásť.
Jeseň: Dušičky, duševné prázdno a Vianoce

„Na prelome októbra a novembra si vždy rád nájdem čas prísť do rodného mesta a poprechádzať sa po cintoríne, pozapaľovať sviečky, položiť kvety a zaspomínať si,“ - povedal nikto nikdy. Domov sa nechodí kvôli sviatkom v kalendári, ale preto, lebo domov idú všetci, a teda sa môžeme ísť spolu nadrbať.
Pre paušály začínajú Vianoce o dva mesiace skôr. Telekom to zahrá tradične na dementov, Orange na lásku, O2 bude profitovať na Vianociach tým, že sa bude tváriť, že na Vianociach profitovať nechce.
Všetci majú šedé pohľady a chystajú sa na advent. Potrebujú nórsku jedľu za 60 eur, ktorú doslova vyhodia z okna o dva týždne. Potrebujú si nasvietiť a nastajlovať štedrú večeru a vyhodiť to na siete, čo znamenajú svet. Fotka s darčekmi. Fotka so stromčekom, fotka so sesternicami, fotka koláčov. Už iba zaželať všetkým na internete šťastné a veselé, pritom najviac zaželať práve sebe.
Do nového roka nám želám, aby som mohol prestať písať Mladého hejtera, lebo už nebude čo hejtovať. Takže tu budem na furt ha-ha. Nabudúce už naozaj o chlapčenských fešn-nepodarkoch.