Mladý hejter: Internát? Nikdy viac

Dnes bude reč o mieste, ktoré má síce v názve slovo „dolina“, ale rýchlo zistíte, že to je odrb, lebo celý čas len šliapete do kopca. Miesto, ktorého PSČ je známe každému, čo niekedy sledoval Listáreň ľubovoľného programu na STV.

Každý obyvateľ internátu si nájde svoj systém life-hackov, ako prežiť s minimom jedla a maximom pitia, bez súkromia, ticha a často aj dôstojnosti. A potom sú tu takí, ktorí spokojne splynú so stádom ostatných nešťastníkov a potom kazia život ostatným. Toto sú ľudia a situácie, ktoré istotne poznáte.

Erasmáci

(zdroj: Flickr.com)

Nič ma nedokáže nasrať tak, ako nejaký Pablo z Malagy, ktorý mi tu jednak zabral lepšiu izbu, jednak mi do 2 týždňov preberie aj frajerku a ešte tu má toľko peňazí, že si s nimi môže vytapetovať izbu.

Zabudnite, že Erasmus je o spoznávaní kultúry, okolia a otvorení si nových obzorov. Ide o jediné: dostať sa do čo najlacnejšej krajiny, dostať zároveň čo najväčší grant od EÚ a robiť to, čo v rodnej krajine, akurát každý deň a do nemoty: míňať cudzie peniaze na alkohol a drogy.

Preto nečudo, že aj naše malé veľkomesto láka hlavne na cheap girls and nice beer a ak by sa tu nazbieralo dostatok Kataláncov, požadovali by tu svoj malý kúsok samosprávy a už sa odtiaľto neodsťahovali.

Špindír

(zdroj: flickr.com)

Príde na záchod, vyští sa na dosky, ktoré znamenajú sed, nespláchne a zalezie do izby. Tam si sadne niekam, kde ešte nie je obal od ~~goose liver paté~~ predvčerajšej Májky/skriptá/ukradnutý neumytý pohár z Kotolne. Pošpára sa v nose a to, čo v ňom nájde, si odnesie chudák right click na bezdrôtovej myške.

V jedálni ho stretnete v nejakom reklamnom tričku typu

Pneumatiky Gumák

... pneumatiky s dušou

v teplákoch a so zaštopkanými ponožkami v divných ortopedických sandáloch, ktoré istotne ešte pamätajú átrium školského dvora. Zásadne si dáva vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou do termoobalu a zalezie do izby. Pri nejakom WoW či LOL či inej online opúšťačke to spráska za 4,5 minúty a obal položí vedľa ďalších piatich z celého týždňa. Štvrtok začína čudne zapáchať, česť jeho omáčke.

31+39=∞

(zdroj: tasr)

Ajnštajn už niekedy v 55-tom povedal, že iba dve veci sú nekonečné: vesmír a vnútro 39-ky. Dopravný podnik Bratislava už v minulosti avizoval, že sa bude pokúšať o vytvorenie svetového rekordu a každé ráno a každý podvečer na to dostáva asi tak 10 pokusov a neobmedzený počet pokusných študentov.

Hneď na prvej východzej zastávke zistíte, aké to je byť kilobajtom zrarkovaným do poslednej jednotky (na nulu už nie je miesto). Dopravný podnik ale nemôže za všetko - najhorší sú tí, ktorí sa v uličke postavia vedľa seba tak, že tam je miesto na gril a posedenie pre ôsmich, avšak pri dverách sa môžu konať majstrovstvá frotérov.

Nastupovanie na preplnenej zastávke pripomína ten blbý vtip s nekonečným počtom klaunov, ktorí sa zmestia do jedného auta a nikto netuší, kam všetci miznú. Vystupovanie trvá tak dlho, že pri príchode autobusu na zastávku si objednáš pizzu a kým vystúpiš, je hotová a aj s donáškou na izbu.

Unique grlz

(zdroj: flickr.com)

Pochádzajú zo stredného Slovenska, podľa miery južanskosti im uteká prízvuk buď do oravského poSPEvoVAnia alebo do NagyKrtíšskeho diólektu. V nedeľu večer prídu do Blavky, vo štvrtok o druhej poobede už idú naspäť a medzitým dajú minimálne dve párty v Juniku.

O jednej ráno sa konečne dotrepú do klubu, lebo jedna z nich to tradične prehnala (nespravila skúšku/zápočet/sa/má depku/konečne nemá depku), rozbila sa na vlašák a je rada, že si nič neogrcala a aj účes jej ešte drží.

Tam si už naša skupinka dve hodiny cucká z jednej minerálky a čaká, ktorý z borcov s golierom polokošele proklatě vysoko im kúpi drink. Dajú drink, aj zatancovať dajú ale inak nedajú, lebo ony nie sú také. Jedine že áno, ale na druhý deň to ľutujú a sľubujú si, že minimálne do utorka sa na tú vodku ani nepozrú. A dúfajú, že Pablo zavolá. Nezavolá.