3 dôležité veci, ktoré vás naučia iba ľudia s vírusom HIV

Na Slovensku sa vírusová infekcia potvrdila u 512 ľudí za posledných 25 rokov. Najčastejšie sa infikovaní zhodujú na tom, že stačilo použiť ochranu a vírusu by sa vyhli. Prinášame vám životné skúsenosti ľudí, ktorí s touto smrteľnou chorobou žijú už roky.

(Zdroj: Flickr.com)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Skutočné priateľstvo sa ukáže až v najhoršom

 

Stále platí, že v núdzi spoznáš priatelia. Ľudia s HIV hovoria, že mnohí “priatelia” a známi sa s nimi prestali rozprávať, dokonca si s nimi nepodajú ani ruku. V najťažších životných chvíľach sa ukáže, kto je skutočný priateľ a kto nie.

„Potvrdilo se, že praví přátelé se ukáží až ve chvíli, kdy člověku není nejlépe. Někteří lidé se mnou ukončili kontakt, ale spoustu nových jsem poznal. S kamarády mám teď vztah lepší, než kdykoli předtím.”

(Zdroj)

2. Človek si začne vážiť svoje zdravie, až keď oň príde

 

SkryťVypnúť reklamu

Je zvláštnou ľudskou vlastnosťou vážiť si veci až po tom, ako ich stratíme. Nikdy nie je neskoro začať oceňovať všetko to dobré, dokým to máme.

„Asi to zní jako fráze, ale víc si vážím svého zdraví. (…) Zároveň si přeji, aby lidí, kteří se infikují v budoucnu, bylo co nejméně. Snad i tento rozhovor pomůže k tomu, aby lidé nezapomínali, vyvarovali se náhodného sexu, a když už k němu dojde, aby u sebe měli alespoň kondom. Vždyť tahle drobnost, která se vejde do každé peněženky, může hrát roli v záchraně toho nejcennějšího, co máme – vlastního života.”

(Zdroj)

3. Na rodinu sa dá vždy spoľahnúť

 

Nie každý vyrastá v ideálnych rodinných podmienkach. No narozdiel od priateľov, rodinu si človek nevyberá. Preto je dôležité nezabúdať na ňu a myslieť na to, že tam pre nás je. Presvedčili sa o tom ľudia, ktorí sa nakazili smrteľným vírusom HIV — presviedčať sa o tom môžeme aj my ostatní.

SkryťVypnúť reklamu

"Když si telefonujeme, tak vůbec nerozebíráme můj zdravotní stav. Maminka nebo sourozenci se mě jenom zeptají, jestli jsem v pořádku. Já odpovím, že jsem. A tím to pro nás skončilo, dál se bavíme o jiných věcech. Takže vzali to v pohodě, ale jsme si od té doby vzácnější."

(Zdroj)

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu